O nás

Zvieratá sú mojou súčasťou snáď už od narodenia. Odkedy som sa naučila rozprávať som od rodičov žobrala šteniatko. Náplasťou boli drobné zvieratká ako škrečky, andulky, korela. Po ceste zo školy som nakŕmila všetky psy, hlavne tie „zlé“ mäsom, ktoré som si tajne vopchala do vreciek pri obede. Všetkých som poznala po mene a presne vedeli, kedy chodím zo školy. Rovnako ako ku psom ma to vždy ťahalo ku koňom.

V Prievidzi bol aj jazdecký oddiel, kde som strávila snáď všetok voľný čas. Cez víkend som vstávala čo najskôr aby som sa na druhý koniec mesta dostala včas a stihla sa medzi prvými postarať o koníky. Ku koňom patria aj psy a tu strážila nádherná nemecká doga Bejby. Vždy ma fascinovali veľké psy a len oni mali v mojich snoch miesto. Potom ako naši kúpili chatu začalo moje sliedenie po dedine, v ktorom dvore majú kone alebo psa. Kúsok od našej chaty bývala staršia pani a jej starý kríženček Bodrík. Vždy keď sme šli okolo tak sme prišli pohladkať a doniesli sme chlebík pre zajace a odrezky z mäsa. V dobe, keď sa na dedine kŕmilo tým, čo zostalo od stola, tak pani Bodríka kŕmila dnes známym BARF-om. Cez prázdniny som brávala Bodríka na prechádzky. Časom jej dcéra doniesla šteniatko čierneho labradora. Dostalo nádherné meno Sultán. Chodil so mnou na výlety, učila som ho základné povely, ťahával sánky. Kvôli nemu som celé prázdniny trávila na chate. Ale stále som viac času trávila v meste a psík mi stále chýbal.

Atlas psov som poznala naspamäť a mojou tajnou láskou bol hovawart, pes o ktorom nikto nepočul. Chodila som sa prechádzať okolo cvičáku a pozerala cez plot ako si tam ľudia cvičia psíkov. Pri jednej prechádzke som prechádzala okolo brány jednej firmy a odtiaľ sa na mňa vrhlo 5 chlpatých obludiek. Majiteľ ich rýchlo zahnal do dvora a v tej rýchlosti som ani nestihla identifikovať, čo to bolo. Na druhý deň som si trasu zopakovala a za plotom tej firmy som zbadala koňa, na toho som sa musela ísť pozrieť. Bola tam aj jeho majiteľka a okolo pobehovali chlpaté obludky, ktoré som stále nevedela identifikovať. Ich obľúbené ležovisko bol hnoj a zo srsti trčalo seno. Bola som zvedavá, čo je to za kríženčekov. Na moje prekvapenie to bolí psí aristokrati plemena afgánsky chrt. Už si ani nepamätám ako, ale chodila som im česať kožúšky a po nejakom čase, keď si šteniatka ťažko hľadali majiteľov som od ich chovateľky dostala darček Dadiku - Addavru Panská hora.

Po prekonaní zápalu maternice naši povolili a už zostala u nás. Bola to bosorka, ktorá sa na ľudí pozerala s panským nadhľadom. Brávala som ju všade, bola mi najlepšou priateľkou a jej povaha poriadne preskúšala moje nervy. Bola magnet na prúsery a nikdy som sa s ňou nenudila. Prežila so mnou dôležité udalosti v mojom živote, chodila so mnou kŕmiť naše kone, bola na našej svadbe a bola prvým plyšákom pre naše malé deti. Pre ňu sme vyberali dom s veľkou záhradou a prišiel moment, kedy nastal čas pre druhého psíka. Vtedy som si spomenula na svoj sen o dokonalom psovi. Ukázala som manželovi HOVAWARTA. Psa do rodiny, strážcu dvora, psa ku koňom, parťáka na výlety, nového člena rodiny.